Paradajky - seriál o potravinách

Mnohí z nás sa každé leto tešia z možnosti najesť sa do sýtosti chutných rajčín, pretože práve v letnej sezóne bývajú najchutnejšie, najšťavnatejšie a vo veľkom k zakúpeniu na trhoch alebo nám rastú domácky vypestované na záhradke.

História paradajok

Paradajky sú nielen chutné, ale navyše sú aj zdravé. Domovinou rajčín je Peru a Ekvádor, jedli ich už starí Mayovia, ktorí si z nich pripravovali varené pokrmy. Španieli ich v 16. storočí doviezli po prvýkrát do Európy a postupne sa tak začali šíriť po Stredomorí, nakoľko práve tu boli priaznivé podmienky na pestovanie. Napríklad Taliani ich zo začiatku pestovali výlučne ako okrasné rastliny, pre ich podobnosť s jedovatým Ľuľkom zlomocným sa im zdali nevhodné na konzumáciu.

Nutričné hodnoty

Rajčiny majú veľký obsah provitamínu A, vitamínu C a veľký obsah tokoferolov, vitamínov z radu E. Sú vhodné ako prevencia proti infekciám. Ich silná zbraň je účinný antioxidant – lykopén.
Toto rastlinné farbivo zabraňuje vzniku a rastu viacerých druhov nádorov a je teda účinná prevencia pred rakovinou. Lykopén sa zachováva aj vo varených pokrmoch z rajčín.

Paradajky ďalej obsahujú:

  • Biotín – výborný pre pokožku, vlasy a nechty
  • Kyselina listová – podporuje krvotvorbu
  • Minerály – horčík, draslík, vápnik, fosfor

Kombináciou týchto látok je dosiahnutá komplexná ochrana očí, srdcovocievneho obehu, majú močopudné účinky, čím napomáhajú reumatikom a diabetikom. Samozrejme, najkvalitnejšie sú rajčiny pestované v BIO podmienkach s dostatočným slnečným svitom, kvôli tvorbe všetkých vitamínov a v neposlednom rade je nutné sa vyhýbať umelo dopestovaným paradajkám, ktoré nikdy nedozrejú.

Chuťové variácie

K rajčinám sa v mnohých pokrmoch hodí najmä bazalka, cesnak, majorán, bobkový list, olivy a samozrejme olivový olej. Paradajky sú základ pre mnohé omáčky na cestoviny alebo pizzu, ktoré sa pripravujú ošúpaním zrelých plodov, zbavených semien a dusených spolu s jemne nakrájanou cibuľkou na olivovom oleji. K tomu pridáme štipku soli, cesnak, čerstvú bazalku a korenie podľa vlastnej chuti.

Aj keď majú kyslú chuť, majú na organizmus zásaditý účinok a radia sa k zásadotvorným potravinám. Sú preto vhodnejšie k bielkovinovým jedlám, sprevádzajú často hlavný mäsitý pokrm, pričom vďaka obsahu organických kyselín ničia baktérie a pomáhajú ochraňovať žalúdok.

Odporúčame